19. majstrovstvá sveta v riešení hlavolamov - 2. diel

Autor: Matúš Demiger | 6.4.2011 o 0:13 | (upravené 6.4.2011 o 0:22) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  962x

Prinášam vám správu z ďalších dvoch dní nášho účinkovania na Majstrovstvách sveta v riešení hlavolamov. Ak si už nespomínate o čom bola prvá časť, tak stačí vedieť, že sme do Paprotnej napokon dorazili ...

Deň Druhý

Kým prvý deň mal slúžiť na aklimatizáciu, tak v pondelok sme už chceli začať so solídnou prípravou na prvé súťažné kolá. Problém však bol v tom, že v nedeľu sme sa asi neasimilovali, nuž tréning bol v nedohľadne. Raňajky celkom pripomínali večerňajšiu večeru, musel som sa teda rozhodovať opäť medzi šalátom a hladom. Napokon to nebolo až také zlé, po chvíli sa na stole objavili aj studené párky či suché žemle. V kútiku duše som bol preto mimoriadne rád, že som sa neovládol a vzal si so sebou kufor plný cukríkov a cereálnych tyčiniek, zrejme poľských.

Po raňajkách malo nasledovať tímové fotenie. Ako nihilisticky zložený tím, určite držíme rekord histórie majstrovstiev sveta v neúčasti pri spoločnom fotení, ale tento rok sme, na Ivkin nátlak, urobili výnimku a navlečení v nových tričkách s národným emblémom sme sa postavili pred objektív aj s ostatnými. Ďalšou sympatickou tradíciou býva spoločná, organizovaná prehliadka mesta. Napriek lenivosti a nezáujmu voči poľskej kultúre som sa nechal na návštevu Varšavy nahovoriť aj ja. Síce som ju už raz predtým absolvoval, ale vidina nakupovania suvenírov a tradičného obedu, v nemenovanej reštaurácii v centre mesta, bola silným argumentom pre. Natlačili nás do troch autobusov, párkrát prepočítali a mohlo sa ísť.

Po hodinovej ceste si nás pri autobuse prebral domorodý sprievodca a vtedy to bol už len on, čo nás delil od vytúženého jedla. Začali sme sa teda tmoliť po Starom meste poľskej metropoly, sprievodca niekoľko desiatok metrov vpredu a za ním my, hromada hladných logikov.  Pár krát zastal a spustil krátky výklad o najznámejších varšavských pamiatkach. No nebolo mu veľmi dobre rozumieť, hoci som sa o to naozaj usiloval. V istých chvíľach dokonca tak veľmi, až som v Katedrále sv. Jána zhodil akúsi reťaz, brániacu vstupu nepovolaných do katakomb. Tá s ohlušujúcim rachotom padla na isto vzácnu a starodávnu podlahu a len-len, že ju nepriviedla do záhuby, istotne bola drahá. Nič zlé sa nestalo, akurát som mal dojem, že sprievodca a fínski riešitelia na mňa odvtedy stále jedným okom hľadia.

Nasledovala posledná etapa prehliadky - hlavné varšavské námestie a hradby Barbakanu, ktorý sme s radosťou obišli, takže ani netuším komu a na čo slúžil, až sme sa dostali z centra von a už podľa sprievodcovej mimiky a gestikulácie sme pochopili, že reštaurácia bola vzdialená len pár metrov. Usadili sme sa v kúte a čakali, čo sa bude diať. Najskôr sa nedialo nič, lebo sme museli čakať na zvyšné dve skupiny, potom pred nás poukladali na tanierikoch kyslú kapustu a nakladané uhorky. Hneď vedľa mňa sa usadil čínsky kapitán so svojou družinou. Uhorky asi považovali za typické poľské predjedlo, tak sa doň pustili, akoby bolo nevyhnutné zjesť všetko čo najrýchlejšie. My sme radšej chvíľu počkali a urobili sme len dobre. Pribudla aj kyslá šošovicová polievka a napokon aj chlieb. Moji zmätení susedia pomaly prestávali chápať, tak som im vysvetlil, že v Európe sa najprv je polievka s pečivom, a tá kyslá príloha sa tam zrejme ocitla príliš skoro. O chvíľu menu pokračovalo pečenými rebierkami, ku ktorým mali patriť uhorky.

Medzi tým obsluha nosila vo veľkom krígle s pivom a nedala sa odbiť, ignorujúc pritom všetky naše ponosy. Nuž pred Igorom skončilo päť pohárov a pivo o chvíľu priamo v Igorovi. Čínski priatelia sa zatiaľ snažili zistiť, ako sa po poľsky vyjadrí vďačnosť. Po tom, čo im dvojica gréckych Cyperčanov nevedela pomôcť, sa obrátili na mňa a musel som im asi  dvadsať krát vysloviť poľskú verziu slova ďakujem. Na záver obedu sme si ešte objednali nápoje bez obsahu chmeľu a opustili sme reštauráciu. Jednak aby sme, nedajbože, nemuseli niečo platiť a tiež sme chceli mať trochu viac času na nákup suvenírov. Prešli sme po Piwnej ulici naspäť na námestie a v malých obchodíkoch sme sa prehrabávali medzi pohárikmi, vlajočkami a magnetkami, nič iné sa tak asi kúpiť ani nedalo. Vyberať sa dalo aspoň medzi variáciami s Chopinom, pápežom Jánom Pavlom II., poľskou orlicou alebo varšavským bocianom. Ja som si ako tradične nevybral nič a o to viac som sa tešil naspäť do hotela, lebo večer bola na programe „hodina otázok a odpovedí,“ potom by sa stačilo už len raz vyspať a začalo by sa to pravé súťažné šialenstvo.

Spomínaný večerný míting splnil účel, pri absencii „ukecaných“ Ukrajincov prebrali ich štafetový kolík Gréci a pýtali sa najviac. Nikto z nás sa radšej nepýtal. Nie, že by nám bolo všetko jasné, avšak podľa Pištíka by nám to poškodilo solídnu povesť a vraj  sa vždy nájde dakto, čo sa to opýta skôr. Nuž sme sa teda pobrali spať, túžobne očakávajúc nový deň.

        

Deň Tretí

Tak ako minulý deň, aj tento mi hneď zrána pokazili raňajky - po tom, čo bolo na výber som už aj prestal veriť v nejaký posun k lepšiemu. Radšej som pokračoval v tradícii jedenia žemlí so šalátom. Po dojedení som bol ešte na izbe v snahe zastrúhať si všetky ceruzky a následne som sa mohol vrátiť do súťažnej miestnosti a nájsť si nejaké to svoje miestečko. Organizátori poukladali na stoly vlajky krajín a keďže som sa nevedel rozhodnúť, tak mi ostalo posledné zo štyroch miest, ďaleko od klimatizácie a blízko k dverám. Takže prvý predpoklad bol úspešne naplnený. Horšie to už bolo so samotnou súťažou.

Prvé kolo patrilo medzi také, ktoré mi ani zďaleka nevyhovujú. Body sa prideľovali za správne vpísané čísla do jednej veľkej úlohy a naopak, za zlé čísla sa body odrátavali. Povedal som si, že je ešte len začiatok a tak môžem skúsiť riskovať. Nuž som si tipol asi päťdesiatku čísel a čakal, či budú všetky správne, alebo či ostanem po prvom kole v zápore. Na prekvapenie to bolo bližšie skôr k prvej možnosti, získal som 30 bodov a zaradil som sa na priebežné 42. miesto, ale len s malými bodovým odstupom za špičkou.

Tematickou náplňou druhého kola boli klasické úlohy ako napríklad sudoku alebo maľované krížovky. V príprave som im nevenoval pozornosť, keďže sa dajú nájsť pomerne často aj na slovenských turnajoch a dokonca sa objavujú aj v našich časopisoch. Po prvom kole sa však ktosi sťažoval na ťažký vzduch v miestnosti, preto zapli klimatizáciu, ja som si to všimol až príliš neskoro, chvíľku po začatí kola. Preto som chcel vydržať a riešiť naďalej, ale krútiaca sa hlava a bolesť v lopatkách boli proti. Musel som sa teda obzerať po niekom, kto by to vedel vypnúť. To, že som sedel takmer v strede veľmi škodilo, kým som si nejakého odchytil, tak už bola väčšina časového limitu za mnou. Tým som získal len slabých 88 bodov z dvestopäťdesiat možných, ale Slovensko sa vydriapalo na šiestu pozíciu, keďže ostatní uhrali svoj štandard.

Na rade boli aj ďalšie kolá, to tretie nám sadlo celkom solídne, dokázal som sa chytiť aj ja a verili sme, že v nasledujúcom tímovom kole, máme šancu uhrať dobrý výsledok a posunúť sa vyššie. Tam sa riešili prepojené úlohy, ktoré sme skúšali vo vlaku. Asi práve nedostatku tréningu možno pripísať to, že sme zvládli len sedem z 19-tich úloh a v rebríčku sa prepadli ešte nižšie. V piatom kole najviac zarezonovalo to, že jedno zadanie bolo chybné. Niektorí riešitelia gumovali správne riešenia, lebo im k zadaniu nepasovali. To sa stalo aj Pištovi a mne. Kým ja som svoje chýbajúce body dostal, tak jeho sa vypytovali ako úlohu riešil a prečo nepokračoval. Body mu, žiaľ, nepridali.

Posledným utorňajším setom pre jednotlivcov bolo šieste kolo s nepríjemnými klasickými úlohami, kde boli políčka s párnymi políčkami podfarbené šedou farbou. Rovnako ako v minulom kole, tak aj teraz sme dosiahli len priemerné výsledky, čo sa prejavilo aj v celkových výsledkoch po prvom dni. Na prvú pozícii po polovici súťaže sa dostal americký chemik Thomas Snyder, prezývaný „pokémon“ (ako odpoveď na záhorácku otázku: „Po kém on je ten Snyder?“). Až za ním sa usadil superšampión Ulrich Voigt. Náš Peťo Hudák bol na priebežnej 16. pozícii, len s malou stratou na finálovú osmičku. Horšie sa viedlo Pištíkovi Gašpárovi na delenej dvadsiatej priečke. No a ja s Ivkou sme okupovali miesta okolo šesťdesiatky, čo v takej konkurencii nebolo zlé, ale kvôli tomu sme do Poľska necestovali.

Prvý súťažný deň zakončilo tímové kolo. Našou úlohou bolo vyriešiť úlohu blízku maľovanej krížovke. To ale bez pasteliek, či ceruziek, len s malými lepiacimi bločkami, ktoré bolo treba podľa príslušných farieb poprilepovať. Nebolo to ťažké, no my sme známi tým, že manipulačné hlavolamy vieme pokaziť vždy a všade. Tak sa stalo aj teraz, rozdielom triedy nás dokázal predbehnúť aj domáci juniorský tím. Udržali sme aspoň miesto na chvoste prvej desiatky, no naše ciele boli o dosť vyššie.

Po večeri, rovnako biednej ako predtým, šli niektorí z tímu skúsiť hotelový bazén, ja som zatiaľ medzitým natrafil na Jana Mrozowského, najlepšieho riešiteľa sudoku na svete, ktorý mal počas MS na starosti súťažné úlohy. Posťažoval som sa na výber úloh prvého dňa, tak mi povedal, že ďalšie sa mi budú páčiť určite viac a ešte stále je možnosť vyhrabať sa z barín priemernosti. Okrem toho som si ešte stihol opýtať, či pre mňa nemá ešte jedno „fasácke“ tričko s logom majstrovstiev, lebo po troch dňoch som ešte nemal žiadne suveníry na cestu domov. Keď teraz rozmýšľam, tak som si to tričko napokon ani nebol vziať.

Poliaci večer pripravili takzvanú Školu hlavolamov, Američan Snyder na veľkej obrazovke ukazoval, ako rieši ťažké hlavolamy. Stihol popísať len jednu úlohu, ktorá sa mne ani nezdala ťažká, kým ho vymenili za „profesora“ Vladimira Portugalova z Bieloruska, ktorý mal prednášku o tvorení ťažkých hlavolamov. Tá bola pre mňa, ako autora, zaujímavejšia, preto som bol sklamaný keď mu tiež nechali len malý priestor na rozprávanie.

Takto sme prežili prvé tri dni nášho dobrodružstva. Ešte stále ste sa nič podstatné nedozvedeli,  ale nezúfajte, do nasledujúcich majstrovstiev sa mi to určite podarí zverejniť aj zvyšné kúsky mozaiky ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?