Po dlhej dobe nad západným Slovenskom vykuklo slnko a asi aj to prispelo k tomu, že do Brezovej prišlo kvôli sudoku ešte menej ľudí ako vlani (a to je už čo povedať). Z domácich prišiel dokonca len jeden a aj preto veľkú väčšinu štartového poľa tvorilo, ako zvyčajne, osadenstvo krúžku K1Z.
V prvom, šprintovom, kole sa riešila reťaz piatich spojených miniúloh (veľkosti 6x6), pričom z každej úlohy sa prenášalo jedno číslo do tej nasledujúcej. Niektorí však nemali toľko skúseností a schopností, aby prišli na to, že si treba pomôcť aj tou nasledujúcou úlohou, lebo inak sa tá prvá nedala nijako logicky vyriešiť. Za desať minút túto päticu úloh zvládlo len 5 súťažiacich, ako prvá po štyroch minútach Zuzka Hromcová, nasledovaná Matúšom Demigerom (teda mnou) , o minútu neskôr sa ešte pridala Miška Bieliková a po 14 sekundách aj Evka Branišová. Ako piata kolo dokončila Katka Hromcová, ale iba pár sekúnd pred koncom, takže bez nároku na časový bonus (2 body za každú celú minútu).
Po miniatúrnej pauze nasledovalo druhé kolo, v ktorom bolo pripravených 11 úloh na jednu hodinu, čo znamenalo, že ten, kto chce brať bonus sa bude musieť namáhať viac ako v prvom kole. Úlohy však boli celkom známe, v podstate aj ľahké a určite sa dali vyriešiť v tomto časovom limite. Lenže to sa nikomu nepodarilo. Prakticky všetci riešitelia sa mýlili (česť výnimkám), robili banálne chyby a úlohy, ktoré považovali za správne im napokon nemohli byť uznané. Každému teda chýbali minimálne dve úlohy a preto každá jedna vyriešená mohla výrazne zmeniť poradie.
Víťazstvo si teda po prvýkrát odniesol Matúš Demiger (to teda trvalo) o 11 bodov pred Miškou Bielikovou (K1Z), ktorá Evku Branišovú (Gumkáči) predbehla len o spomínaných 14 sekúnd. Kvôli jednému preklepu sa musela Zuzka Hromcová (K1Z) uspokojiť iba so štvrtým miestom (inak by to bola strieborná pozícia) a Jaroslav Grajciar starší (K1Z) skončil napokon piaty. Ďalej sa umiestnili 6. Martin Krebs (K1Z), 7. Katarína Hromcová (K1Z), na delenom 8. mieste Igor Braniša (Gumkáči) a Jaro Grajciar mladší (K1Z) a posledný bod do GP ostal Ladislavovi Bielikovi (K1Z).
Takže takto to celé skončilo, určite všetkých sklamala nízka účasť (aj keď ceny sa potom ľahšie rozdeľovali) a možno aj obrovská kopa narobených chýb pri riešení (ale tá zase potešila tých, čo sa nepomýlili), na druhej strane bol pozitívom aspoň vekový priemer najúspešnejšej pätice, ktorý bol rekordne nízky a dáva tak jasnú odpoveď na to, že tieto turnaje pre každého majú správny zmysel.